Z histórie plemena


V roku 1888 vydal nemecký autor dr. Max von Kadich knihu Der Stichelhaarige Vorsterhund, kde uviedol, že český fúzač je skutočne plemenom pôvodným a že práve toto plemeno malo vplyv na vznik ostatných hrubosrstých plemien.
Zakladateľom a prvým predsedom spolku s názvom „Spolek pro ohaře hrubosrsté- český fousek pro království české“ so sídlom v Písku bol Ing. František Sekyrka, lesník a profesor lesníckej školy v Písku.
Na prelome 19. a 20. Storočia bol založený veľký počet najrôznejších kynologických a poľovníckych spolkov, ktoré združovali českých aj nemeckých poľovníkov. Registrácia tzv. „ostnosrstých ohařů- českých fousků“ z Čiech a Moravy sa vykonávala v Rakúskych plemenných knihách - Osterrichische Hunde Stammbuch. Počty zápisov boli vysoké, v niektorých rokoch dokonca vysoko prevyšovali nad zápismi Rakúskymi. Odchovy významných chovateľov z Čiech a Moravy ovplyvnili chov hrubosrstých stavačov v celom Rakúsko-Uhorsku.
V roku 1918 sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko. Tým pádom zanikol aj Viedenský kynologický zväz. Bola založená Česká kniha rodová so skratkou ČKR. Prvá svetová vojna utlmila kynológiu. Napriek tejto skutočnosti bolo plemeno vďaka niektorým nadšencom šľachtené ďalej.
Po vzniku Československa došlo k rozdeleniu kynológie na českú, ktorá zapisovala šteňatá do Českej knihy rodovej a nemeckú, ktorá zapisovala šteňatá do Deutsches Jagdhunde Stambuch Hubertus. Niektoré významné jedince plemena boli zapisované v oboch týchto plemenných knihách, čím došlo k určitému premiešaniu vrhov z Čiech, Moravy, Rakúska a Nemecka. V tejto dobe ešte neboli jednotlivé plemená striktne vylíšené. Pre hrubosrsté stavače sa používalo viacero názvov, ako napríklad český fúzač, ostnosrstý stavač, hrubosrstý stavač, drátosrstý stavač a pod.. Presný štandard nebol , habitus jedincov sa líšil, u jedincov sa posudzovali predovšetkým vlohové vlastnosti a práca.
Po roku 1919 boli poľovnícke zákony v Československu veľmi diferencované. V Čechách platil zákon z roku 1886, na Morave zákon z roku 1875 a 1912, v Sliezsku z roku 1877, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi zákony z roku 1871 a 1883.
Na mieste bola preto snaha o zjednotenie a založenie jednotnej poľovníckej organizácie. 25. marca 1923 bol na valnej hromade Ústredného spolku pre ochranu honby a chovu poľovných psov podaný návrh na založenie ústrednej celoštátnej organizácie s názvom Československá myslivecká jednota ako aj na založenie ústrednej plemennej knihy Československých psov s označením Člp. Oba tieto návrhy boli prijaté. Bol prijatý aj návrh na vydávanie poľovníckeho časopisu Stráž myslivosti.
Po vojne ostala iba veľmi malá chovateľská základňa jedincov, a to nie iba v Čechách, ale aj v Rakúsku a v Nemecku. František Houska opätovne založil Spolok pre stavače hrubosrsté – český fúzač ako aj plemennú knihu pre českého fúzača. Stalo sa tak v roku 1924 v Prahe pri príležitosti celoštátnej výstavy psov všetkých plemien. Tento spolok mal asi 100 členov a priaznivcov. Práve toto obdobie možno označiť v chove českého fúzača za rozhodujúce, pričom zásadným cieľom pri šľachtení bol všestranný pes pre prácu v poli. V lese a vo vode s osobitným dôrazom pre prácu stopára. Jedince, ktoré nespĺňali podmienky exteriéru ako aj náročné kritéria pracovné boli nekompromisne vylučované.
Bola založená Československá kynologická únia, ktorá zastrešovala celú kynológiu v Československu. Táto organizácia bola dňa 21. až 23. Marca 1934 na zasadnutí v Monte Carlu prijatá za riadneho člena FCI. V roku 1931 sa vypracoval štandard českého fúzača, ktorý vychádzal z prvého popisu plemena vypracovaný lesmajstrom J. V. Černým v rokoch 1882 až 1884. Tu treba pripomenúť, že v roku 1932 sa konal prvý ročník Memoriálu Karla Podhajského a to k ucteniu pamiatky priekopníka Československej poľovníckej kynológie. V tejto dobe bola snaha zo strany chovateľov českých fúzačov využívať v chove krv niektorých iných plemien. Treba podotknúť, že tieto aktivity boli pre plemeno významným prínosom.
V roku 1944 FCI uznala českého fúzača za národné plemeno.. 11. Augusta 1945 zomrel zakladateľ spolku a jeho čestný člen František Houska.. Na jeseň 1949 sa konal v Písku prvý ročník Memoriálu Františka Housky.
15. júla 1957 bola naša republika prijatá za riadneho člena FCI s tým, že ju zastupovala Československá myslivecká jednota. Ako náhle sa Československo stalo členom FCI, bolo treba oznámiť, aké máme národné plemená psov. Nahlásené bolo aj plemeno českého fúzača, čo však FCI neuznala.. Požiadavka zo strany FCI bola jednoznačná, mať v preukaze o pôvode tri generácie predkov označených ako český fúzač.
V septembri 1963 bola vytvorená trojčlenná komisia klubu chovateľov českých fúzačov v zložení Zdeněk Horák, MVDr. Jozef Kuhn a Jozef Valenta, ktorá potom ďalej pracovala na predložení návrhu k uznaniu českých národných plemien.
Na schôdzi predsedníctva klubu chovateľov českých fúzačov 6. Júna 1964 Ing. Jozef Najman oznámil, že poslal na FCI list so žiadosťou o uznanie českého fúzača ako národného plemena. Na základe tejto žiadosti bolo plemeno národným plemenom uznané a bolo mu pridelené číslo štandardu 245. Okamžite začal narastať záujem o šteňatá a to nie iba doma ale aj v zahraničí. Obľúbenosť plemena narastala najmä medzi poľovníkmi. Výrazne narastal aj počet členov klubu. Dobrá účasť plemena bola aj na svetovej výstave psov 6. Až8.7. 1990 v Brne. Najvyššie ocenenie tu získala sučka Hedi z Kusalova chovu, majiteľom ktorej bol Josef Kusala z Ostravy – Poruby. Postupne sa začali zakladať kluby aj v zahraničí, konkrétne vo Francúzsku a v Holandsku. Na Slovensku bol samostatný klub chovateľov českého fúzača založený v roku 1994.
Najúspešnejšia klubová výstava v doterajšej histórii sa konala 10. Júna 2006 v Protivíne. Prekonala počtom ale aj úrovňou všetky výstavy. Prihlásilo sa na ňu 227 českých fúzačov z českej republiky ale aj zo zahraničia. V súčasnosti má český klub viac ako 1 100 členov, jeho predsedom je pán Ing. Tomáš Morbicer zo severnej Moravy.


Z publikácie Ing. Jaroslava Dostála /2009/ spracoval

Ing. Miroslav Stanovský, CSc.